Neistota sa mi hádže pod nohy,
stíska hrdlo,
a ja sa cítim ako zaseknutý štupeľ vo fľaši
od ťažkého vína.
už viem, prečo chodím po večeroch von,
v tme hľadám svetielka nádeje.
Náznak, že všetko, čo sa deje
má nejaký tajný zmysel.
mne skrytý, ale vesmíru už známy
veky vekov.
Len zmieriť sa a nájsť kľud.
Je dobre, bude dobre.
a veď aj bolo hádam dobre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára