navždy

milujem ťa,
ale čo vlastne, tvoj tieň?
alebo to slnko, ktorým si ma ráno budieval?
všetko odvial tvoj smútok nad životom.
je tak silný, že ti neviem byť už majákom,
keď ťa vidím, srdce mi trhá,
chcem ťa objať a vtisnúť bozk na pery,
no bojím sa tvojho odmietnutia.
si môj osud, život i smrť.
ja chcem žiť!
a ty?

nie si sám

Radko prosím nehnevaj sa,
že som tu nebola, keď si ma potreboval,
som pri tebe aj teraz, 
aj keď ma nevidíš
a necítiš.
trpím ako ty, nie viac ani menej.
len rovnako.
neutekaj, neodchádzaj, ostaň.
Čas nie je dôležitý, ani ostatní ľudia okolo nás.
Nezabíjaj, odpúšťaj sebe aj mne.
nemusíš sa zmeniť, len počkaj chvíľu, 
daj si čas,
prijmi ma celú aká som.
Máš ma v sebe, máš ma celú.
Bola som príliš namyslená, zahľadená do seba.
Mysliac, že tichom a láskyplným mlčaním dosiahnem
harmóniu v nás.
a slová čo som nakoniec vyslovila, boli prázdne
a padali vedľa Tvojej duše ako kocky ľadu.
Každá moja myšlienka je modlitbou, 
aby
si sa vrátil. 
Sám,
bez nej,bez démonov,
čo ti do srdca nanosila.

neriešiť

Všetko prežívam naraz,
lásku a nenávisť, smútok až šialenstvo,
spojili nás dve áno, a rozdelili tiež. 
Nik nevie, čo prežívam, 
a zachrániť sa musím sama.
Svoju lásku pretaviť na vďaku
a nechať ísť svoje pocity ďalej.
Ostávam v kľude, ale záchvaty vzbury rezonujú
v mojom tele. 
chcem ujsť niekam do svojho vnútra, kde ma nenájdeš, kde mi dovolíš
len byť, 
len byť a nič neriešiť.