obrúčka

Ranný zhon v električke,
a ja som pocítila,
že mi chýba obrúčka na prste.
len tak z ničoho nič.
nečakane. ako to slnko,
čo sa konečne
predralo cez mraky.

dnes to pôjde

sedím schúlená vo svojom naručí
až sa mi hlava zatočí.
tŕpnu mi nohy, ruky,krk
len hlava mi chce uniknúť.
aj to srdce je akosi mimo mňa.
som celá, ale akosi neposkladaná.
vrelý úsmev, ktorým ma roztopíš,
tajne dúfam, že to pochopíš.
žiadne klamstvá, žiadne tajomstvá.
dôverovať len tak bez pravdy sa nedá.
som pripravená zniesť ju.
to vydržím, dnes to pôjde.
ale musíš mi ju povedať sám.
lebo pravda oslobodzuje a uvoľňuje
od tmy.