pomaly

si tu? myslíš na mňa?
usmievaš sa pri tom?
tešíš sa na mňa?
alebo ma len trpíš?
dúfam že nie.
že si si otvoril srdiečko,
a púšťaš ma pomaly,
ale isto.
bez podmienok,
bez náznakov,
čisto a úprimne.
však ty vieš.

myšlienka

kde mám hľadať nádej, že ti bude lepšie?
kto ťa presvedčí, že sa oplatí bojovať a žiť?
že nenávisť, ktorú cítiš, ťa dusí a podlamuje ťa.
aj padlý anjel má krídla.
máš tú myšlienku na život?
máš. je s tebou od narodenia.
je v tebe.
nepusti ju, je krehká, ale presvetľuje.
je malá ako zrnko piesku.
ale silná ako slnko.
hreje, nechladí.
spomeň si na ten pocit, keď sa usmievaš.
keď sme sa smiali spolu, 
v objatí,
keď som ti cmúľala nos a kreslila krúžky do dlaní,
keď si mi bozkával krk
a ja dýchala som tvoju vôňu.
tvoj pohľad mne do duše siahajúci,
a ruky prepletené, spolu s nohami :)

koľko?

všetko bolo povedané?
všetko bolo napísané?
neviem.
čo cítim?
ticho.
koľko bolesti musí žena prežiť?
toľko, čo sama váži.
ešte nie dosť, ešte sa tam čosi zmestí.

Dobre

Neistota sa mi hádže pod nohy,
stíska hrdlo,
a ja sa cítim ako zaseknutý štupeľ vo fľaši
od ťažkého vína.
už viem, prečo chodím po večeroch von,
v tme hľadám svetielka nádeje.
Náznak, že všetko, čo sa deje
má nejaký tajný zmysel.
mne skrytý, ale vesmíru už známy
veky vekov.
Len zmieriť sa a nájsť kľud.
Je dobre, bude dobre.
a veď aj bolo hádam dobre.

                                                                  tyrkysové šťístko :)

ako?

cudzí ľudia nám ukazujú svoje vnútro.
nastavujú zrkadlá našim srdciam,
posúvajú našu energiu
a čudujú sa kam až sme schopní zájsť.
nič nie je nebezpečné,
všetko sa točí stále okolo toho istého.
nájsť spriaznenú dušu
a zažiť kúsok
slobodného šťastia.

však ty vieš

prečo sa bojíš o mňa bojovať?
veď som to len ja,
tá čo ťa miluje aj keď si mrzutý,
a zbožňuje keď si šťastný.
neboj sa ma,
a hlavne seba.
prijala som ťa s otvoreným srdcom,
bez nároku, bez výčitky.
som tu a chcem ťa.

jedného dňa

Čo je normálne? Milovať ťa
a či ujsť od teba?
zvádzam boj s tebou, so mnou,
s celým svetom.
nechávaš po sebe omrvinky náznakov,
ale patria vôbec mne?
alebo sú písané pre ňu?
prečo mi to nepovieš rovno?
nevieš, necítiš, rovnako sme na tom obaja.
ja cítim, že sa k sebe jedného dňa otočíme naraz
a budeme vedieť,
že nemôžeme bez seba existovať.